Březen 2011

Skúste uhádnuť...nápoveda zajtra :)

29. března 2011 v 18:18 | Tessi Liike Benetton
Opíšem vám ju tu a teraz,
skúste uhádnuť.
Je to len tak pre vás.

Zhodneme sa všetci na tom,
že mení nálady ako prvky atóm.

Ale vlastnosť o ktorú mnoho ľudí prichádza,
u nej sa vždy nachádza.
Nájdem u nej ochotu a pochopenie,
ale niekedy aj prázdnotu a nič nerobenie.

Tvár skladáte ako puzzle,
pedantne a po kúsku.
Vyjde z toho dokonalosť,
ako na motúzku.

Oči sú krásou plné,
hnedé,láskavé a niekedy aj previnilé.

Ústa dlhú linku majú,
vykrojené sú ako z googlového obrázku v strede monitoru.

Vymeniť ju nechcem nikdy,
ani keby mi na hlavu dali ihly.

Je to proste len,len ona
často mi chýba ako malá Bona.

Ak chcete vedieť,
je to veľmi.
Pripojí sa ku nám ako skladačka,
s ďalšími dvoma dielmi.

Možno sa k nej táto báseň nehodí,
ale máme ju radi aj jej trampoty.

Hádajte! :)

No tak prepáčte ale asi by ste ju nespoznali :D takto :D ale môžete ju poznať, dosť sa zapája do debát :D

Je ľahké rohodnúť?

26. března 2011 v 12:55 | tessi-liike-benetton
Keď sa hovorí v telke, že masový vrah zabil 9 ľudí je to podľa mňa človek, ktorý si zaslúži trest smrti. Ale čo ak je chorý a ostatní si to vôbec nevšimli. Aby niekto mohol odsúdiť človeka na trest smrti musí mať k tomu pádne dôvody a musí mať všetky dôkazy podložené faktami. Ale aj tak stále rozmýšľam, či môže mať človek právo, aby druhého odsúdil na smrť.A čo ak ten človek sa chcel len ukázať pred druhými, zviditeľniť, čo z neho robí vinného vo všetkých smeroch .Alebo je chorý ?? Má vážne problémy ?? No ale aké probémy môže mať, keď zabil človeka/ľudí? Nad tým treba rozmýšľať. Dlho som nenachádzala odpoveď. Možno stratil všetko, zomrela mu žena kvôli tomu, že nedostala včas lekársku pomoc? Desaťročná dcéra sa nervovo zrútila zo straty matky?? Možno, to nikto nevie, len samotný vrah, ktorý má oči plné sĺz. A ľudia obetí sa môžu pýtať to isté čo my...Čo s ním bude? Každý z pozostalých určite hovorí jedno. ,,Chcem, aby mal najtvrdší trest aký môže mať, chcem aby zomrel, aby trpel tak, ako tí, ktorých zabil." Ale, čo ak si to nezaslúži? Akokoľvek sa budeme pýtať zakaždým prídeme ku slovám ,,Čo ak?" A na tieto slová tak ľahko neodpovieme. Na to, aby niekto odsúdil vraha takého či onakého sú tu ľudia, voláme ich sudcovia. Oni rozhodujú o ľudských životovňch každý deň, je to ich práca. Ale môžu sa tiež pomýliť v oboch smeroch. Odsúdiť nevinného alebo pustiť na slobodu vinného. A preto sa ako aj my pýtajúslová ktoré som napísala tak veľakrát.,,Čo ak"

Hrôza deň

24. března 2011 v 21:35 | Tessi Liike Benetton
No ako dnes som bola najviac naštvaná za posledné dva roky.Ako ja by som niektoré baby rozkopala ako rozmlátený telefón.Vole jo !!! A ako vidím dnes sa určite pritrafí nejaká básnička namiesto depky :D
Chápete ľudia že mi prídeme do nejakého zapadákova kde má hracie pole do 20 metrov (naša malá telocvična je väčšia) a ako mi máme hrať basket. Som si myslela že si robia srandu a že po rozohratí pôjdeme do nejakej väščšej telocvične ale oni nás nechali v miestnosti ktorá sa podobá klietke a ako hrajte tam besketbal ?!! Ale tak ako nie je normálne aby vyhrali také lamy ako vyhrali a vyhrali na takej blbosti akonopríklad to že majú malú telocvičnu a nevedia behať a my hej božéé oni vôbec ale vôbec nemali vyhrať !!! Nevedia behať nevedia nič len strielať naslepo a niektoré aj dobre (musíme uznať) ale to nie je celá hra basket nie je len o trielaní ale aj o behu arozmýšľaní a to ony nevedeli len boli zocvičené ako opice--vôbec nerozmýšľali len celý rok hrali jednu a tú istú hru.A to je dosť blbé lebo Partizánske,Prievidza ich tak sundá že budu až plakať.A ja uznávam že my by sme skončili s Partizánskym a Prievidzou 55:10 ale aspoň by sme hrali niečo lepšie než ony.Keby dojdú ku nám sú z nich handry s ktorými poutierame dlážku :P

Deprimujúce ja viem :)

23. března 2011 v 21:42 | Tessi Liike Benetton
Každý deň som premýšľala,
ostať tu čí odísť preč.
Byť tu?
Či radšej niekde inde,
ale v podstate som nikde.
Ak chcem niekde ozaj byť,
musím mať niekoho s kým žiť.
Nechcem pozerať do prázdna celý deň,
ale žiť.
A v tom mi zabraňuje môj dennonočný sen.
Som ako vo sne,
chodím,rozprávam,jem a pijem tiež,
no tak ale to nejako vyrieš.
Ja už neviem čo skúsiť mám,
nič z toho nezaberá-určite ani vám.
Ľudia nevidia že ja nežijem,
hlavné je že idem.
Idem vo svojom dennom tempe,
všetko je rovnaké a nikomu to ani na um nejde.
Nikto ani do ubolených očí nepozrie mi,
a neopýta sa čo že je mi?
Všetci riešia seba,
veď jej nič netreba.
Ide?Ide v dennom tempe ako vždy,
je v pohode.
Ale to sú lži!!

Keď som smutná

22. března 2011 v 20:57 | Tessi Liike Benetton

A teraz,teraz plačem,
mrákotami snov a neviem.
Neviem či je dobré byť mnou.

Prečo práve ja som taká zlá?
...A či už vôbec nedobrá?

Snažím sa buď tu a tam,
ale nikomu sa nepozdávam.

Nebaví ma takto revať,
nad rozliatym mliekom ako zviera.
Ľutovať to ľutujem,
ale nič z toho v sebe nezapriem.


Zdravím :)

22. března 2011 v 20:44 | Tessi Liike Benetton
Zdravím
Takže toto je môj nový blog.Rozhodla som sa že v tomto blogu budú moje príbehy a básne kedže som nejaký ten umelec
A pochybujem že sa vyhnem pravopisným chybám tak potom sa k nim nevyjadrujte. :) . Dúfam že sa bude lúbiť !!!